„Sedemdesiat sukien mala, a predsa sa nevydala…“ Kto by nepoznal túto známu slovenskú ľudovú pieseň? Manželia Kraskovci majú v zbierke nielenže sedemdesiat sukien, ale rovno 80 vzácnych historických krojov. A krásne fotografie týchto tradičných slovenských odevov mohli nedávno obdivovať oveľa ďalej ako len vo Viedni. Dostali sa na výstavu až do ďalekej Canberry, hlavného mesta Austrálie.
Tradícia ožila čistou a dokonalou eleganciou
Je horúci letný deň. V zelenej záhrade slovenského veľvyslanectva v austrálskej Canberre sa čosi chystá. Profesionálny fotograf Jozef Spišák rozkladá propagačné materiály, pohľadnice a postupne odkrýva obrazy žien zabalené do fólie. Krásne krojované devy, mladé aj staršie na tmavom pozadí, v čepcoch, šatkách aj vrkočoch, krodeľoch, bohato vyšívaných opleckách či kabátikoch. Postupne vychádzajú na povrch všetky tieto poklady slovenskej ľudovej tradície.
„Volá sa to Fine Art Print. To znamená, že obrazy sú tlačené na špeciálny fotopapier vysokej kvality a UV stálosti. Fotopapier je kašírovaný na špeciálnu Dibond dosku vyrábanú v Spojených štátoch amerických. Tieto materiály sa používajú v svetoznámych galériách na prezentovanie vzácnych umeleckých diel,“ vysvetľuje Jozef Spišák, ktorý je autorom fotografií. „Na túto výstavu som vybral 35 obrazov. Celá kolekcia projektu Ej, ženy, ženy, ktorú sme pripravili s etnologičkou a metodičkou pre folklór Lindou Štulajterovou, však obsahuje dohromady 80 obrazov.“
Na obrazoch sú ženy v prekrásnych, priam výnimočných krojoch. Človek by možno očakával, že slovenské devy budú odfotené niekde v dedinskom prostredí na lúke či drevenej lavičke pred tradičným slovenským domom. Opak je však pravdou. Všetky fotografie majú jednoduché čierne pozadie. „Čierna je pre mňa farbou čistoty, elegancie a dokonalosti,“ hovorí Jozef Spišák na margo obrazov. A skutočne, obrazy akoby prepájali tradičnosť s modernosťou a čierne pozadie im dodáva priam luxusný štýl a šmrnc.
Výročie samostatnosti Slovenska oslávili výstavou
Fotografická výstava sa konala v rámci každoročného stretnutia slovenskej komunity žijúcej v Austrálii. Stretnutie bolo tento rok venované 25. výročiu samostatnosti Slovenskej republiky.
Na výstavu do Canberry prišli vzácni hostia z rôznych kútov Austrálie. Medzi 150 hosťami boli aj honorárni konzuli SR v Austrálii pani Eugénia Mocnayová zo štátu Viktória a pán Milan Neklapil zo štátu Nový Južný Wales, ako aj veľvyslanec Českej republiky v Austrálii Martin Pohl. Na výstavu zavítal tiež svetoznámy brúsič opálov, pán Jozef Balička z austrálskeho mestečka Lightning Ridge. Na Slovenské veľvyslanectvo v Canberra pricestovala aj mnohočlenná skupina Slovákov zo Slovenského spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne. Podujatie spestril svojím vystúpením folklórny súbor Kukabura zo Sydney.
„Austrália je obrovská krajina a vzdialenosti sú naozaj veľké. Nie je to samozrejmosť odskočiť si na výstavu do Canberry, ak ste napríklad zo Sydney alebo z Melbourne. O to viac si vážime takú hojnú účasť hostí,“ povedal na margo výstavy fotograf Jozef Spišák.
Kroje na fotografiách sú mimoriadne vzácne
Vyše dvadsať rokov hľadania v teréne a práce s ľudovým nábytkom prinieslo svoje ovocie na nezaplatenie. Manželia Pavol a Katarína Kraskovci objavili a zachránili okolo 80 originálnych ľudových krojov z celého Slovenska. Tieto odevy sú pôvodné, krásne a mimoriadne vzácne. Pochádzajú totiž z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia.
Nezostali však ukryté v drevených ladách, ale práve vďaka projektu Ej, ženy, ženy a spomínanej fotografickej výstave v Canberre sa dostali do šíreho sveta. Manželia Kraskovci zozbierali kroje z rôznych regiónov Slovenska. V ich hodnotnej a rozsiahlej zbierke sú kroje najmä z regiónov Záhorie, Nitra, Tekov, Hont, Horehronie, Podpoľanie, Novohrad, Trenčín, Myjava, Abov, Spiš a mnohých ďalších.
Kroj ako privilégium
Folklór prežíva na Slovensku v posledných rokoch akési znovuzrodenie. Kým pred pár rokmi bolo „in“ chodiť na salsu, dnes praskajú vo švíkoch tanečné domy, folklórne festivaly a hodiny ľudového tanca pre začiatočníkov. Záujem o folklór priťahuje čoraz viac nováčikov. Z čepčení na svadbách sa stáva zaujímavý biznis, keďže niet nevesty, ktorá by sa aspoň na pár minút nechcela obliecť do parádneho kroja s pompéznou kvetinovou partou. Revival folklóru v populárnej hudbe, tanci, ako aj móde je nepopierateľný. Súčasťou bežného odevu sa stávajú stuhy, ľudové textílie či krojové súčasti. Vnúčatá lovia staré kroje na povalách svojich starých rodičov, či nenájdu aspoň nejakú tú šatku alebo klobúk. Čoraz viac ľudí, najmä žien, si túži aspoň na chvíľu obliecť slovenský ľudový kroj či nejakú jeho súčasť.
Mali ste už na sebe oblečený originálny slovenský kroj? Viete akú má cenu?
Závisí to najmä od materiálu a bohatosti výšivky. Kým niektoré folklórne regióny, ako napríklad Myjava, sa môžu zdať jednoduchšie, kroje z Podpoľania či Novohradu môžu mať bohaté výšivky vyšperkované do neslýchaných detailov. Kompletný kroj zo zbierky rodiny Kraskovej tak môže mať hodnotu v peniazoch, aj keď, pravdupovediac, vzhľadom na ich zriedkavosť a vek je ich hodnota skôr nevyčísliteľná.
Vystavené fotografie však pútajú pozornosť nielen vďaka kráse a vypracovaným detailom krojov. Neobyčajne krásne a zaujímavé sú aj tváre žien, ktoré mali to privilégium obliecť si tieto historické kúsky. Aj keď o kráse Sloveniek sa šíria chýri, v tomto prípade to nebola žiadna náhoda, ale dobre premyslená stratégia.
Fotenia sa zúčastnili vybrané dievčatá zo slovenských folklórnych súborov a skupín, ktoré s nosením tradičných odevov už mali skúsenosti. Pôvabné ženy na fotografiách sú členkami nitrianskych FS Furmani, FS Ponitran a FS Zobor, ako aj folklórnej skupiny Bažalička z Príbeliec-Plachtiniec, ženskej speváckej skupiny Vranky z Nitry, a bývalými členkami Umeleckého folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, FS Oravan z Nižnej a tanečníčkami z bratislavských umeleckých súborov Lúčnica a SĽUK.
„Bola to zaujímavá práca s množstvom nových tvárí a skvelým tímom. Hoci s podobným fotením som už mal skúsenosti, z hľadiska krojov to bola pre mňa vcelku novinka. Dozvedel som sa veľa nových informácií a fotenie bolo veľmi obohacujúce pre moje budúce projekty,“ zhodnotil fotenie unikátnych krojov Jozef Spišák.
Výstavou to nekončí, ale ešte iba začína
Autorka projektu pani Linda Štulajterová a profesionálny fotograf Jozef Spišák plánujú vo výstave Ej ženy, ženy – Slovenské ľudové kroje v minulosti a dnes pokračovať.
„Chystáme sa navštíviť aj iné krajiny, ktoré konkrétne zatiaľ neprezradím. Vzácne ukážky slovenskej ľudovej tradície tak už čoskoro budú môcť obdivovať aj v ďalších končinách sveta.
Okrem toho sa pracuje aj na rozsiahlej knižnej publikácii o projekte Ej ženy, ženy, ktorej vydanie sa očakáva v roku 2019. Pripravuje ju Linda Štulajterová z Krajského osvetového strediska v Nitre so svojím tímom odborníkov v oblasti etnológie. Publikácia bude vizuálne veľmi atraktívna s množstvom fotografického materiálu.
Občianske združenie Folklórne regióny ďakuje veľvyslancovi Slovenskej republiky v Austrálii a jeho rodine za príležitosť predstaviť projekt Ej, ženy, ženy našim krajanom žijúcim v Austrálii pri príležitosti stretnutia pripomínajúceho si 25. výročie samostatnosti Slovenskej republiky.
Ďakujeme aj konzulke, pani Nore Heffner za prípravu a obetavú spoluprácu.
Poďakovanie patrí aj pani Veronike Onder za usilovnú pomoc počas realizácie výstavy.
Fotografickú výstavu podporil generálny partner výstavy v Austrálii spoločnosť YOSARIO – marketingová agentúra.
Poďakovanie patrí Linde Štulajterovej z Krajskémého osvetového stredisku v Nitre, rodine Kraskovej z Nitry a celému tímu, ktorý sa podielal na realizácii projektu Ej, ženy, ženy.
